Firma Záškodníci - Firma Záškodníci

S: Johny, ja sa nudím a James sa... je to smiešne... vraj: učí.
R: Nevolaj ma Johny.
S: Prečo?
R: Lebo som Remus.
S: Áno, si Remus John.
R: Presne. A nie Johny. Aspoň nie pre teba.
S: A pre koho áno?
R: Kohokoľvek iného.
S: Ďík, dnes si ku mne milý až to bolí a najviac si mi to nechal pocítiť, keď si mi náhodou privrel prsty do kúpeľňových dverí. Čo som ti spravil?!
R: Nič.
S: To hovor vieš komu! Čo sa stalo?
R: Nič a daj mi pokoj.
S: Ale no tak, Remus. Toto mi nerob.
R: Sirius, nič mi nie je a nechaj ma na pokoji. Chcem sa učiť.
S: Už aj ty? Ty, James a dokonca aj Peter. Vy ste sa zbláznili?
R: Tento rok sú totiž VČÚ a niektorí to berú vážne.
S: James, nemáš tých poznámok napísaných dosť?
J: Čo? Akých pozná... Jáj, poznámok. Ja si nepíšem poznámky. Teda mal som to túto hodinu v pláne, aby Remus až tak veľmi nešomral, keď si budem pred skúškami požičiavať tie jeho. Ale mám pre teba ponuku. Berieš?
S: Spusti...
J: Ide o to, ž... (Crrrrr... zazvonil zvonček na koniec hodiny.)



James skrčil Siriusov papierik a strčil si ho do vrecka. Prehodil si cez plece tašku, do rúk zobral knihy a zamieril za Siriusom, ktorý sa balil na opačnej strane triedy (už ho tam čakal aj Peter), pretože profesorke McGonnagalovej sa veľmi nepáčilo, že spolu sedeli. Ani jeden z nich nechápe prečo.
„Akú ponuku?“ spýtal sa Sirius hneď a prehadzoval si brašňu cez plece.
„Pamätáte sa ako sme minulý týždeň pomohli tomu tretiakovi?“ začal James a aj s Petrom a Siriusom vychádzali na chodbu.
„Hej, na niečo také si spomínam,“ prikývol Sirius.
„Cez hodinu mi písal Andrew, či mu nespravíme jednu službičku. Samozrejme, za nejaký ten poplatok. A vtedy ma to napadlo. Budeme na tom zarábať. Aspoň nebudeme odkázaný na peniaze z domu. Budeme ponúkať rôzne služby. Chceš sa niekomu pomstiť, ale sám to nedokážeš? Na to sme tu my. Chceš rande? Vybavíme to. Chceš ísť do Rokvillu, keď tam nie sú učitelia? Stačí povedať. Máš školský trest, ale dnes už niečo máš? S tým si nelám hlavu. A navyše za všetko, čo robíme z nudy budeme mať aj zaplatené. Tak čo, rozbehneme to?“ nadvihol obočie James, zastal a vystrčil ruku smerom k Siriusovi.
„James, toto je tá najväčšie blbosť, ktorá ťa kedy napadla! Jasné, že to beriem!“ prijal ponúkanú dlaň Sirius a zatriasol ňou.
„Peter?“ otočil sa na neho James.
„Že váhaš!“ súhlasil Peter.
„Bude to zlatá baňa! Uvidíte. Ešte nahovoriť Remusa a bude to dokonalé,“ sníval James.
„Ozaj, neviete, čo som spravil Remusovi?“ zmenil tému Sirius.
„Nie, ale možno s tým má niečo spoločné tvoj včerajší rozhovor s Dafne. Nevyzeralo to celkom ako nevinný rozhovor,“ pokrútil hlavou James.
„To teda nie,“ pritakal Peter.
„Bol to iba nevinný rozhovor!“ bránil sa Sirius.
„Ja viem, na mňa nevyskakuj a kde vlastne je Remus?“ zastavil sa Peter a naťahoval krk.
„Už ide,“ povedal Sirius, ktorý bol o hlavu vyšší ako Peter, vlastne bol vyšší ako väčšina jeho rovesníkov, ktorý vychádzali z učebne profesorky McGonnagalovej a Remusa videl.
„Hej, to nie je fér, že si taký vysoký!“ pokrčil čelo Peter.
„Musíš ešte veľa polievočky papať, aby si bol taký ako ujo Sirius,“ povedal Sirius naoko ustarostene.
„Vieš, čo? Choď do čerta!“ zamračil sa Peter.
„Aje veď sa hneď necejti, kpcek,“ uštipol Sirius Petera do líc, za čo ho kopol.
„Ono by sa to bilo? Také malé a také odvážne,“ podpichoval Sirius a postrapatil Petrovi vlasy, načo začal hneď bežať pomedzi študentov, aby sa vyhol ďalšej rane a Peter bežal za ním.


***

„Tak čo, Remus? Berieš to?“ nahodil psie oči James pri obede.
„Nie,“ usmial sa Remus a zobral si kuracie stehno.
„Prečo nie?“ rozhodil rukami James.
„A prečo áno?“ pokojne sa spýtal Remus.
„Takže po prvé: Nebudeme sa nudiť...“
„Ja sa nenudím.“
„... po druhé: Získame na škole rešpekt...“
„Ten už máte.“
„... po tretie: Bude z toho zisk,“ dohovoril James, akoby ho nikto nikdy neprerušil.
„A?“
„To ti nestačí?“ zúfalo sa spýtal James.
„Eee... Nie,“ povedal otvorene Remus.
„Máš pravdu, Remus. Ty na to asi nie si vhodný. Len sme sa spýtali, no keď nechceš, nemôžeme ťa do ničoho nútiť,“ povedal Sirius s úsmevom.
„Čo?“ James na neho len vyvaľoval oči a Sirius sa mu uškrnul do tváre.
„Alebo do toho idem s vami,“ ozval sa odrazu Remus.
„Čo?“ nechápal James.
„No beriem to, teda ak tá ponuka ešte platí,“ pokrčil ramenami Remus.
„Jasné, že hej,“ prikyvoval James.
„Už teraz sa teším,“ povzdychol si Peter.
„A máme aj prvú prácu. Andrew sa chce pomstiť Ericovi Stevensovi, že sa s kamošmi stavil, či dostane jeho sestru do postele, podarilo sa mu to a potom ju nechal s vysvetlením, že pre ňu nie je dosť dobrý. S Andrewom sa mám stretnúť cez ďalšiu hodinu, ktorú máme so Siriusom voľnú a on tiež,“ vysvetlil James.
„Mali by sme si pripraviť cenník, musíme vymyslieť aj nejaké bezpečnostné opatrenia, aby sa to informácia o nás nedostala do nepravých rúk a odtiaľ rovno k učiteľom, pretože mám pocit, že to nie je práve podľa školského poriadku, ale zase nech sa dostane ku každému, kto potrebuje pomoc...“ začal racionálne uvažovať Remus.
„Cenník vymyslíme neskôr, lebo na to už nemáme čas a aj tak sa cena bude väčšinou „šiť na mieru“ a môžeme so zákazníkom spísať zmluvu na ktorej bude uvrhnutá nejaké bezpečnostné zaklínadlo...“ skočil mu do reči Remusovi James.
„A nemala by sa tá naša... eee... firma nejako volať?“ prerušil Jamesa Peter.
„Dobrá pripomienka,“ zamyslel sa Sirius.
„To je predsa len jedna možnosť. Bude to firma Záškodníci,“ rozhodol James.